Vyrastajú Srbom rohy z hláv?

Autor: Michal Dobroň | 12.4.2014 o 21:19 | (upravené 12.4.2014 o 21:49) Karma článku: 10,11 | Prečítané:  382x

„Moji su drugovi, biseri rasuti po celom svetu.“ - Moji sú priatelia, rozsypané perly, po celom svete. (Bajaga – srbský spevák)

Pre mnohých našincov môže pôsobiť Srbsko prekvapujúco už od prvých momentov príchodu na jeho územie. Pre mňa bol prekvapujúci moment ten, že od prvého dňa som sa tam cítil ako doma.

Nie je to len slovanskou náturou a podobným, zrozumiteľným jazykom. V mnohých ohľadoch môžu mať Srbi viac spoločných čŕt s Turkami či Grékmi. Je to skôr atmosférou vznášajúcou sa voľne medzi ľuďmi, či v krčmovom vzduchu plného cigaretového dymu, na uliciach alebo v autobusoch, doma v kuchyni alebo v obchode.

Doma sa na mňa totiž ľudia usmejú a bavia sa so mnou neviazane, bez okolkov, zbytočnej zdvorilosti... „Zvezdo! Ne imaš možda izmjeniti dve hiljada na sitne?“ Kričí na mňa chlapík na dunajskom nábreží v Belehrade ako by ma poznal roky osloviac ma „hviezda“ pri otázke na rozmenenie peňazí. Odpovedám, že nie so skutočnou ľútosťou v hlase, ktorú by som v uliciach Bratislavy musel trochu siliť. – Samozrejme, som Slovák. Pri niektorých rozhovoroch spomenúc odkiaľ pochádzam, sa niektorým Srbom rozšíria oči, ako by som práve oznámil, že mi patrí dedičný titul anglického lorda.

Všeobecne, a tak trochu faktograficky: Slováci tvoria druhú najväčšiu menšinu v autonómnej krajine Vojvodina (52 750 duší) s veľmi dobrou povesťou pracovitých, poriadkumilovných a Srbsku lojálnych ľudí. Československo bolo obľúbenou destináciou juhoslovanských turistov za čias komunizmu, kde utrácali tisíce korún v bratislavských krčmičkách, v kúpeľoch a tatranských lyžiarskych svahoch, užívajúc pre nich neskutočne nízke ceny a rovnakú pohostinnosť, ktorú s nástupom konzumného života pomaličky strácame. Vážia si náš zamatový rozchod s Českom a úspešnú integráciu a hospodársky pokrok. Pre Srbsko sme dosiahnuteľným vzorom a ...nebombardovali sme ich.

Preto na otázku „Odakle si ti?“ Odpovedám vždy s úsmevom „Sa Slovačke“ pretože viem, že nemusím s nádejou dúfať, že dotyčný bude hádam vedieť, kde sa asi naša krajina nachádza alebo či vôbec taký štát existuje. Ako sa mi to stávalo napríklad vo Francúzsku, Británii, Španielsku... Tam som bol jeden z ďalších zahraničných študentov, ešte k tomu z východnej Európy, kde sa platí asi rubľami. No tu keby som bol aj z Marsu, som hosť. A hosťa si v Srbsku musíš vážiť „jer kuća vredi toliko, koliko ima gosti“ – čiže „hosť do domu, Boh do domu.“

Preto sa cítim na mieste vzdialenom 800 kilometrov ako doma viac, ako dajme tomu v Trnave (nič proti nej, Trnava je krásne mesto). Táto pohostinnosť a uvoľnenosť sa však neobjavuje len v Srbsku. V Sarajeve, „u gradu koji ima dušu,“ nechápajúc krútim hlavou pri popíjaní najlepšej bosanskej kávy, že kto žil v tomto meste počas vojny? Ťažko si predstaviť, že priatelia, ktorým tiahne na päťdesiatku alebo ju už prekročili, videli to najhoršie, čo môže človek vo svojom živote vidieť – občiansku vojnu. Nielen videli, ale aj bojovali. Museli. Nikdy som sa Gorana alebo Vlada nepýtal na „zážitky“ z frontu. Radšej mi rozprávajú o krásnej mladosti, ktorú prežili v zbožňovanej Juhoslávii alebo o tom čo robia v škôlke, kde pracujú ako učitelia (mimochodom srbskí škôlkari mi ukázali na mape kde je Slovensko a ako vyzerá naša vlajka. To nezvládajú francúzski vysokoškoláci). Len Vlada, popritom aký je to veselý človek, zamrzí, že „iz nas su napravili đavole i sada svi misle da nam rastu rogovi.“ Teda, že z nich spravili diablov a teraz si všetci myslia, že nám rastú rohy.

 

Touto cestou by som sa chcel poďakovať mojim priateľom zo Srbska a najmä tým z Arilja, kde sa budem vždy vracať ako domov, aj keď ešte minulý rok, som mal domov iba jeden.


...a nabudúce možno o tom, ako sa dá cestovať v Srbsku (skoro) zadarmo, Belehrade a.k.a. New Yorku chudobných, či nezvyčajných zážitkoch ako vystrihnutých z balkánskych filmov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?